Caught In A Web > Chytený v sieti
(Hudba: Dream Theater. Texty: James LaBrie a John Petrucci)


Ticho sa zmenilo,
vidím ťa,
ukáž mi tú ranu,
čo ťa tak často bolí.
Opovrhuješ tým nadšením,
keď nájdem všetko, čo si skryl.

Už to viac nevydržím,
ten pocit stále rastie.
Ozvena, čo mi ohlušuje myseľ,
mi pochová hlas v jej mraku.

Chytený v sieti,
odstránený zo sveta,
držiac sa na nitke,
sa mi v hlave krútia lži,
vymyslené v mojej hlave.

Videl som cestičku,
ktorou si šiel.
Ukázala mi pravdu,
ktorú si vytvoril.
Táto slovná hračka,
ktorej možno nerozumieme
je smäd po túžbe,
nájdenej tak ľahko.

Skús ma otočiť
okolo sveta ešte raz
a nechať ma žiť v strachu.
Zvliekam sa zo všetkého čím som
sa stal dnes.
Lákavý, no nezaújma ma,
lebo len keď tancujem so životom,
nemusím sa s nikým deliť.

Je to hlas tvojej zranenej duše?
Je to hlas tvojej zranenej duše?

Chytený v sieti,
odstránený zo života,
držiac sa na nitke,
sa mi v hlave krútia lži,
vymyslené v mojej hlave.

Ak vyskúšať žiť svoj život,
budeš žiť a uvidíš.
Nie je to nič pre mňa, zvliekam sa zo všetkého čím som
sa stal dnes.
Príťažlivý, nemôžem byť,
vo vnútri Tanca života je jeden,
na ktorého nebudem nikdy mať.

Nedokážeš vyliečiť zranenú dušu.
Nedokážeš vyliečiť zranenú dušu.

Chytený v sieti,
odstránený zo života,
držiac sa na nitke,
sa mi v hlave krútia lži,
vymyslené v mojej hlave.

Chytený v sieti,
odmietnutý svetom,
držiac sa na nitke,
točiaci sa v klietke,
odmietnutý a nepochopený.

Innocence Faded > Vyhasnutá nevinnosť
(Hudba: Dream Theater. Texty: John Petrucci)


očierňuje bezoblačnú myseľ.
Okúzlenie,
opúšťa pochybnú slepotu.
Kým sa zlomí kruh a múdre lži sa posunú vpred
verné a živé prebudenie
oddych ide bokom.

Niektoré prekročia tok rokov,
jedni ako čas sa stratia.

Vyhasnutá nevinnosť
zrkadlo padá za tebou,
vyčerpaná sv.trojica.
Zrútim kvôli tebe aj steny, aby som ťa našiel.
Neskúsený a prázdny
upevnený ako fosília, skrytá bolesť
chladné pódium, vzdialené ak bratia
nosiaci apatické úkazy
deliaci sa o mäso ako závisť v klietke
rozťahujúci sa
nemá v úmysle skončiť.

Niektoré prekročia tok rokov,
jedni ako čas sa stratia.

Vyhasnutá nevinnosť
zrkadlo padá za tebou,
vyčerpaná sv.trojica.
Zrútim kvôli tebe aj steny, aby som ťa našiel.

Začiatky sa komplikujú,
ďalej ich rozvíjame.
Názory sú spočítané,
imúnne voči otvorenosti.

Na druhej strane hrany kruhu,
poddali sme sa jej modlitbám,
navždy na vážkach,
prichytený pod kolesom.

Vyhasnutá nevinnosť
zrkadlo padá za tebou,
cinicky vyčerpaná.
Dieťa sa bude plaziť, aby ťa našlo

A Mind Beside Itself > Myseľ vedľa seba

I.Erotomania > I.Erotománia
(Hudba: Dream Theater)

II.Voices > II.Hlasy
(Hudba: Dream Theater. Texty: John Petrucci)


„Láska, len sa tak nedívaj.“
mi zvykol hovoriť
každé nedeľné ráno.
Pavúk na okne,
anjel na jazierku,
starec vypil jed,
teraz vdova všetko riadi.

„Nič nehovor, som práve tu.“
Mi zvykla hovoriť,
bez slova, bez slova.
Judáš vo výške
diabol v mojej posteli
hádam len Veľká Noc nepríde
tak, radšej ju budem čakať len v mysli.

Ako výkrik, ale druhu ticha
žijúci v mojich nočných mórach.

Hlasy sa stále opakujú
„Bojíš sa?
Odzrkadľujeme tvoje nádeje a strach.“
Hlasy so mnou hovoria
„Iní kradnú tvoje myšlienky,
no nie sú spútaní
s tvojou mysľou.“

V mysli neporiadok,
kontrolujú sny.
Práve mi čítajú myseľ v rádiu,
ale kde bola rajská záhrada?

Som úplne vzrušený.
Som úplne zničený.
Sex je smrť, smrť je sex
vyslov to, tu pred mojim krucifixom.

Ako výkrik, ale druhu ticha
žijúci v mojich nočných mórach.

Hlasy ma bránia
„Božie chovanie
prináša Spasiteľa
v jeho osobe.“
Hlasy ma odmietajú
„Iní kradnú tvoje myšlienky,
no nie sú spútaní
s tvojou mysľou.“

„Nechcem byť tu, za to
utrpenie, za tú chorobu.
Len láska sa tým stane, len
na láske záleží, ľúbiť každého
človeka rovnakým dielom.“

„Mal by si vedieť, kto si,
aby ťa nebrali ako cudzinca,
a-heh, práve sa to môže stať
tu, so zbraňou... a potom, čo
budeš robiť? (Heh.)“
„Všetko je nehmotné...“
„A vieš, aj realita je nehmotná.“
„Toto nie je realita...“
/Dialóg rappera Prix-Mo-a z knihy „Kultúrna revolúcia“/

Kľačím tu na dlážke,
uprene sa dívam na stenu
ako pavúk na okne,
prajem si hovoriť.
Uchýlim sa do fantázie?
Boh politikom?
Môžem si vybrať náboženstvo?
Démoni v mojej hlave mi to povedali.

Idem si ľahnúť do postele,
prísahám, moja tvár je naruby
ďalšie nedeľné ráno.

Vidieť denník v novinovom stánku
vyzerá ako strata pravdy v pohyblivom piesku.
Je to hanby, nik sa nemodlí,
pretože tie hlasy v mojej hlave
stále hovoria ...

„Láska, tá otvára oči.“
„Prehovor ak môžeš.“
Zahladení do seba a introvertní
nákazlivo vedú k zlému
smejúci sa a rozpačitý
nám majú pobavene
čo povedať.

Možno som len Cassandrina zátoka
20.storačia obraz krváca
ochotný riskovať vykúpenie
za útek z izolácie.

Som svedok vykúpenia
počul som ťa hovoriť, no nikdy nenačúval
Môžeš ma zbaviť tajomstiev?
Vyniesť nás z temnoty?

Hlasy mi opakujú
„Bojíš sa?
Odzrkadľujeme tvoje nádeje a strach.“
Hlasy so mnou hovoria
nečakaj na svojho Mesiáša
tento nesvet, po ktorom túžiš
je len v tvojej mysli.

III.The Silent Man > III.Tichý muž
(Hudba a texty: John Petrucci)


Padla otázka,
„Je ticho ako horúčka?“
„Hlas nikdy nepočutý?“
„Alebo správa bez odosielateľa?“

Modli sa aby sa nepýtali,
za katedrálnym sklom
je vždy o jednu masku viac.

Bol muž obeťou
svojej ženy, svojho otca?
Ak si nezvolí ani jedno
dusí ho ich dôvera?

Zúfalo padá
za zelenú stenu,
ktorá nás delí, všetkých.

Keď bude dôvod,
dnes vstanem.
Keď nebude odpoveď,
príde Tichý muž.

Ak bude rovnováha,
dnes vstane.
Ak budú musieť trpieť,
Tichý muž si ľahne.

Hriech bez podliaka,
Boh bez veriacich
môžem plachtiť
na krídlach ticha
a možno nebudú chcieť oznámiť,
ale teraz si myslím
bude lepšie, keď si zaplávam.

Keď bude dôvod,
dnes vstanem.
Keď nebude odpoveď,
príde Tichý muž.
Ak bude rovnováha,
dnes vstane.
Ak budú musieť trpieť,
Tichý muž si ľahne.

The Mirror > Zrkadlo
(Hudba: Dream Theater. Texty: Mike Portnoy)


Pokušenie -
Prečo ma nenecháš osamote?
Skrývaš sa za každým rohom, kam len ideš.
Sebakontrola -

Neotáčaj sa mi chrbtom vo chvíli,
keď ťa potrebujem najviac.

Stáli tlak testuje moju vôľu -
moja vôľa alebo nevôľa
moja sebakontrola mi stále uniká...

Hypokritus
Ako môžeš byť tak krutý
a očakávať príchod mojej dôvery?

Odpor -
Nie je to také ťažké ako to vyzerá,
ak zavrieš dvere.

Stratil som tak veľa, že som ti veril,
veril som ti, zabudol si
práve keď som myslel, že v teba verím...

„Čo robíš?
Čo robíš?“

(ukážka: Marilin Streep z filmu „Zaľúbenie“

Je čas, aby som sa rozdelil,
všetko sa stáva také skutočné,
žijem v strachu -
Prečo si klamal a predstieral?
Dospelo to ku koncu,
už ti nikdy nebudem veriť
je čas, aby si sa zlepšil
pozri sa do zrkadla, priateľu.


„Nemal so sa tak zachovať.“
(Ukážka: Jeremy Irons z filmu „Damage“)

„Všetko, čo potrebuješ je okolo teba.
Jediné nebezpečenstvo je v tebe.“

(ukážka: Mary Beth Hurt z filmu „Light sleeper“)

Myslel som, že mám život pod kontrolou,
ale je to inak. Sú veci
nad ktorými nemám moc.“
(ukážka: Jeremy Irons z filmu „Damage“)

Predostri mi tvoj problém,
otravuje ma od pobrežia k pobrežiu.
Čas plynie pre každého,
no rýchlejšie pre toho komu na ňom záleží najviac.

Odzrkadlenia reality
pomaly vchádzajú do záberu.
Ako mi môžeš v pekle odpustiť?
Do pekla ja ťa prerazím.

Je čas, aby som sa rozdelil,
všetko sa stáva také skutočné,
žijem v strachu -
Prečo by som mal zradiť priateľa?
Klamem do konca,
predstieram, že žijem
je čas, aby som sa zlepšil,
už nikdy ťa neraním.

Lie > Klamstvo
(Hudba: Dream Theater. Texty: Kevin Moore)


Svitanie,
na dne jazera
je sto stupňov, nemôžem dýchať
a nedostanem sa preč,
kým sa z toho nevytiahnem.
Som slabý tak, že tomu nemôžem uveriť.

Rob dobre, no neoberaj ma o čas,
povedz mi, čo si chcel
zhrešil si, vyhral si, daj ma do obrazu - rýchlo.
Bol som vonku na daždi celý deň,
tak mi povedz „Ver mi“ Verím ti
po kadiaľ dohodím
a pokúšam sa dostať z tieňa pochybností,
pretože neviem, či ťa poznám.

/ chorus: /
Nehovor, že ma chceš
Nehovor, že na mňa myslíš
Nebudem, prísahám, nebudem
(bol som)
Skúsim, prísahám, skúsim
(klamstvo)


Matka Mary trochu v rozpore
pobozkala chlapcov opatrne.
Veci naberajú troch strašidelný spád,
je to zázrak, že ešte stále dýcham.

/chorus:/
Mával som často zničenú dušu
prišla očividne vyplniť mi prázdnotu.
Všetci psy potrebujú obojok,
nakoniec ho však zabudnem.
A ona mi nikdy neublížila,
nikdy to nepovedala.
No ja sa jej to dnes nespýtam,
nechcem ju odplašiť preč.
Tvoje mesto, ja som úplne sám
a práve nehladím na telefón,
chcem rozoberať životné omyli
a to povedz aj svojmu otčimovi.

Lifting Shadows Off A Dream > Zbaviť sna od tieňov
(Hudba: Dream Theater. Texty: John Myung)


Vyzerá byť sám a potichu,
myšlienky zostávajú bez odpovedí.
Obavy sú nepozvané,
pomaly sa presúva.

Prenášaný túžbou a strachom,
lákajúc krehké krídla.

Zbavovanie od tieňov
sna už raz zlomeného.
Nemôže vložiť kvapku vody
do oceánu.

Ako sa tak dážď leje,
slzy smútku mu myjú myseľ,
zbavovať sa obvyklého,
tok života preteká.

Vyzerá byť sám a potichu,
čakajúc na rukách a kolenách,
chlad zimnej temnoty sadá nebadane.

Zbavovanie od tieňov
sna už raz zlomeného.
Nemôže vložiť kvapku vody
do oceánu.

A ona otvorene načúva.

Vylieva si dušu do vody,
javí sa tým tajomstvo.
Ona ho berie preč
a krídla umierajú pomaly.

A otvorene počúva
a otvorene počúva.

Zbavovanie od tieňov
sna už raz zlomeného.
Nemôže vložiť kvapku vody
do oceánu.

Zbavovanie od tieňov sna
zbavovanie od tieňov sna.

Scarred > Vystrašený
(Hudba: Dream Theater. Texty: John Petrucci)


Od zenitu k pádu,
od bolesti k nenávisti,
od túžby k čakaniu,
od zdravia k záchrane.

Nepočuješ to,
my máme z toho strach,
obavy sa k tomu nepriblížia.

Netrakčný,
reaktívny,
v diskusii nedostatku času.

Nikdy som neodkryl svoje city.
Moja vášeň stále pevnie
nikdy nestratím svoju lásku,
no nikde sa narušil osud.

Už sa znovu nenechám znásilniť,
tvoj jed už nemá rodinu,
nenechám sa naplniť
ich fatalistickými liekmi.

Čo ak zbytok sveta
bol beznádejne zaslepený strachom?
Kde prežije moja poctivosť?
Náhle nik nemá záujem.

Nikdy nie je dosť,
strácaš čas,
nemám nič k tomu dodať,
nerozumieš,
nedávaš mi dýchať,
ako môžeme takto pokračovať?

Povedal si mi, že som zlá,
riskujem svoj život
no stále sa nemám k čomu vrátiť.
Ukážem ti moje dlane
vidíš tie jazvy
možno ma tu necháš nech zhorím.

Čo ak zbytok sveta
bol beznádejne zaslepený strachom?
Kde bude miesto pre sebaľútosť.
Náhle nik nemá záujem.

Krv... vylieč ma,
strach... zmeň ma,
nádej ma vždy zachráni.
Krv... prisahajúca,
Strach... udivujúci,
usvedčenie robí pochybnosti.

Vzdaj sa utrpenie
bez námietok,
nechaj svoju nedôveru inde,
umy si ruky ľútosti.
Cítiš, že ťa už nepoznám?
A cítiš, že sa obávam o tvoju lásku?
Ako prídem k tomu, že sa ma nechceš pýtať?
Ako prídem k tomu, že moje srdce nie je vítané?
Povedala si, že chceš, aby bol každý šťastní,
no, my sa nesmejeme.

Ako prídem k tomu, že ti nerozumiem?
Ako prídem k tomu, že mi nerozumieš?
Tridsať rokov hovorí za všetko,
tak si otvor oči.

Ľudia sa za mňa modlia,
každý je na mojej strane.
Niekedy cítim, že som tu sám,
moja duša sa odhalila,
ukľudňuje ma len, že už nebude.

Krv... vylieč ma,
strach... zmeň ma,
nádej ma vždy zachráni.
Krv... prisahajúca,
Strach... udivujúci,
usvedčenie robí pochybnosti.

Učiac sa z utrpenia,
dívajúc sa z námietkami,
nechajúc nedôveru inde
som inšpirovaný Bohom a spokojný.

Space-Dye Vest > Vesmírne rúcho
(Hudba a texty: Kevin Moore)


Padajúc cez marťanské strany na anjelov,
cítim, moje srdce sa ťahá na západ,
videl som budúcnosť oblečenú ako cudzinca
lásky vo vesmírnom rúchu.

Láska je dielo krvi a ja krvácam
miesto v tvare srdca,
krásny pohľad v odraze,
vždy najhoršia cesta na začiatok.

„Ale on je typ, ktorý nepozná
každého intímne, najmenej zo všetkých
ženu. On nevie, čo to žena
je. On ťa chce ako majetok,
niečo ako obraz alebo truhlicu zo slonoviny.
Niečo, čo by vlastnil a ukazoval. Nechce, aby si bola skutočná,
aby si myslela alebo žila. On ťa nemiluje, ale ja áno.
Chcem ťa, aby si mala svoje vlastné myšlienky a nápady a city, najmä keď
ťa držím v náručí. Je to naša posledná šanca.... Je to naša posledná šanca...“
(ukážka: Julian Sands z filmu „Izba s výhľadom.“)

Teraz keď si preč, skúšam sa cez to preniesť,
učiť sa prehltnúť zlosť,
nájsť nové dievča, myslím, že to zvládnem
tak dlho, kým zostane na stránke.
Takto som to nechcel ukončiť,
už sa nikdy neotvorím.

„ ...Chystal som sa presťahovať ... ummm ... nájsť
si prácu, nájsť si vlastné miesto, ummm,
ale... keď som vošiel do strediska, kde som
chcel pracovať, tam mi povedali, že som
primladý ...“
(ukážka: „Problémy s Evanom“ z kanadského seriálu „The fifth estate“)

„Niektorí ľudia, dávajú najprv rady,
o význame faktov, o význame
reality. A toto je, to je
bez pochyby, jeho najväčšia
výzva. A on sa ju bude snažiť využiť.
Mal by si to skúsiť, on to skúsi a,
uh, a, a, a pomôžte mi trochu. Mám na mysli, že
nik ani netuší ako sa on cíti.
(ukážka: komentár Jima Hilla z novín o hone na OJ Simpsona na diaľnici)

„To, čo povedali, ako viete,
ako, Houston alebo také niečo,
povedal si, že je 180 stupňov,,
ale je to riadne vlhká horúčava.
Povedali to v Houstone?
Oh, možno nie. Všetko som domýlil.
Sucho, kým neskončili v bazéne.“
(ukážka: show Conana O’Briena)

„ ...Vstal som spolu so slnkom... počúvaj.
Máš svoju vlastnú izbu na spanie,
nezaújma ma, čo si robil. Nezaújma ma
kedy. Tieto dvere sa zamikajú.
Dvere sa zamykajú o deviatej hodine.
Ak nemieniš byť doma do deviatej, bude lepšie ak si pohľadáš
niečo lepšie na spanie. Pretože nemienim chovať v tomto dome nejakého vandráka.
Večera je na stole...“
(ukážka: „Problémy s Evanom“ z kanadského seriálu „The fifth estate“)

Nie je nik, kto by ma za to vinil,
i keď chceli.
Nie je nič, čo mi zoberie čistý rozum
a to isté sa týka teba.
Nie je miesto, kde môžem nechať svoj úmysel,
tak som všade.
Nikdy sa ku mne nepribližuj,
myslíš, že ťa potrebujem?

Už nikdy sa neotvorím, už nikdy sa neotvorím
Už nikdy sa neotvorím, už nikdy sa neotvorím

A budem sa smiať a učiť sa predstierať
a už nikdy sa neotvorím.
A už nebude viac snov, ktoré budem chrániť
a už nikdy sa neotvorím.